Článok publikovaný v časopise Sestra

Anonymní alkoholici - nádej na nový život

PhDr. Katarína Lancošová, MPH

Psychiatrická nemocnica Michalovce, n. o.

SÚHRN:

Alkoholizmus patrí z hľadiska štatistík k najrozšírenejšiemu druhu závislosti. Na celom svete je podľa dostupných údajov 380 miliónov ľudí závislých od alkoholu.

Stredná a východná Európa, kde sa nachádza aj Slovensko, je v epicentre svetovej epidémie nadmernej konzumácie alkoholu. Nadmerné pitie alkoholu vedie k závažným poruchám zdravia. Závislosť od alkoholu je jednou z najzávažnejších, pretože okrem psychických porúch je spravidla sprevádzaná celým radom telesných poškodení a chorôb. Anonymní alkoholici (AA) predstavujú efektívny spôsob liečby závislosti od alkoholu.

Článok uvádza základné fakty o spoločenstve AA a ich programe dvanástich krokov. Predstavuje program AA v súvislosti s problematikou
liečby závislosti od alkoholu a opisuje jeho prínos pre túto problematiku. 

KĽÚČOVÉ SLOVÁ: Anonymní alkoholici. 12 krokový program. Závislosť.

Úvod

Anonymní alkoholici (AA) sú dnes najrozšírenejšou svojpomocnou skupinou na svete. Za 88 rokov od založenia sa táto svojpomocná skupina (spoločenstvo) rozšírila do 180 krajín, oslovila viac ako dva milióny členov a získala uznanie laickej i odbornej verejnosti. Viaceré štúdie potvrdili, že AA majú overiteľné nadpriemerné výsledky v liečbe závislosti od alkoholu (Nešpor, 2003).

Za zrod AA sa považuje prvé stretnutie Williama Griffitha Wilsona a Dr. Roberta Hallbrooka Smitha (sú známi akoBill W. a Dr. Bob) v roku 1935 v štáte Ohio, USA, títo dvaja „nevyliečiteľní“ alkoholici celkom nečakane vďaka vzájomnému zdieľaniu (a aj pomoci ďalším alkoholikom
a zakotveniu v duchovnej skúsenosti) dokázali skutočne „vytriezvieť“ a nikdy sa nevrátiť k alkoholu. Ich nadšenie, vytrvalosť a aj sústredené úsilie dokázali dať život spoločenstvu, ktoré sa postupne jasnejšie vymedzovalo až do podoby, v ktorej sa s ním stretávame dnes.

Významným míľnikom vo formovaní  AA bolo vydanie ich vlastnej knihy Anonymní alkoholici v roku 1939. Tá dala spoločenstvu názov a zahŕňa základy, na ktorých spoločenstvo stojí. AA sa v nej definujú ako „spoločenstvo mužov a žien, ktorí sa navzájom delia o svoje skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém a pomáhať ostatným uzdraviť sa z alkoholizmu“.

Ďalším historickým momentom bolo v roku 1949 uznanie AA Americkou psychiatrickou asociáciou (Vojtová, 2006).

Čo pomáha členom AA

Program dvanástich krokov privedie človeka z okraja spoločnosti k nájdeniu plnohodnotného zmyslu života. Ich výsledky sú vysoko efektívne. V  princípe ide o to: priznať svoju bezmocnosť voči alkoholu a ochota zveriť uzdravenie Bohu alebo Vyššej sile, každý podľa toho, ako tento pojem chápe. Urobiť hlbokú a nebojácnu radikálnu morálnu inventúru vlastného života a charakteru (sebaočista a sebapoznane). Pokorne požiadať Vyššiu silu, aby odstránila zistené charakterové chyby.
Ospravedlniť sa všetkým, ktorým človek ublížil (napraviť vzťahy).
V modlitbách a meditáciách prosiť o vedenie (zbaviť sa svojho egocentrizmu a nájsť pokoru a vďačnosť). Alkohol je iba symptóm, preto AA kladú taký dôraz na osobnú inventúru, ktorá odhalí hlbšie príčiny závislosti.
Namiesto doterajších obáv čerpajú silu z viery, ktorá nie je chápaná ako klasické náboženstvo. Nehovoria tým, s ktorými sa potrebujú zmieriť, že sa dali na duchovnú cestu, len im vysvetlia, že na to, aby sa zbavili závislosti, sa potrebujú vyrovnať s minulosťou.
Pri každodennej modlitbe alebo meditácii, ktoré nie sú formálnym odriekaním naučených slov, ale hlbokým ponorením sa do samého seba, posilňujú vlastnú intuíciu.
Je zaujímavé, že členovia tohto hnutia zisťujú, že sa nielen zbavili závislosti, ale urovnali si aj vzťahy s blízkymi ľuďmi, boli schopní sa lepšie presadiť, získať si priateľov, našli si prácu, v ktorej boli spokojní a mali finančný úspech.

Najlepšou zárukou abstinencie (triezvosti) sa pre nich stala intenzívna práca s ďalšími alkoholikmi, ktorí potrebovali pomoc. Dôležitá je aj podpora skupiny, ktorá človeka akceptuje takého, aký je a aj vtedy, keď ho možno odvrhli i najbližší (Janiaková, 2021).

Dvanásť krokov AA k triezvosti

Základným predpokladom 12-krokového modelu je, že ľudia si môžu navzájom pomáhať dosiahnuť a udržať abstinenciu (triezvosť) od látok či správania, od ktorého sú závislí. Môžu to robiť prostredníctvom stretnutí, na ktorých zdieľajú svoje skúsenosti a vzájomne sa podporujú v pokračujúcej snahe o udržanie triezveho života.  

1. Prvý krok prijíma plný negatívny dopad procesu závislosti na život alkoholika.

Je to víťazstvo nad ľudským sklonom popierať. Alkoholik uznáva, že predsavzatia a stratégie aké mal, nech boli akokoľvek dobre mienené, ho
neoslobodili od procesu závislosti a všetkých jeho mechanizmov, ktoré sú hlboko zakorenené v jeho  mozgu, emóciách a správaní.

2. V druhom kroku je potrebné, aby si uvedomil, že len sila väčšia (vyššia) ako jeho mu dokáže pomôcť.

Nie je nevyhnutné, že väčšia/vyššia sila znamená len vieru v božskosť. Znamená to ochotu veriť a uznať princíp vyššej pravdy, ako sú okamžité túžby alebo hrôzy ega.

3. V treťom kroku sa alkoholik rozhodne odovzdať svoju vôľu a svoj život Bohu/Vyššej sile ako ju on sám chápe.

Slovo Boh má pre mnohých ľudí náboženský význam. Pre mnoho iných znamená dôverovať univerzálnej pravde a vyšším hodnotám, ktoré spočívajú v jadre ľudských bytostí, ale ktorých sa chamtivé, úzkostné a minulosťou podmienené ego bojí a odporuje im.

4. Štvrtý krok je veľmi dôležitý. Alkoholik pracuje na svojej dôkladnej morálnej inventúre samého seba.

Nejde o sebaodsúdenie, ale o prípravu na nový život v triezvosti. Skúma vlastné vedomie, aby identifikoval, kde a ako klamal seba či iných, ale nie preto, aby sa bahnil vo vlastnej vine, ale aby sa odbremenil a pomohol si tak pripraviť cestu do budúcnosti.

5. V piatom kroku priznáva Bohu/Vyššej sile, samému sebe a inej ľudskej bytosti presnú povahu svojich chýb.

So súcitom voči sebe plne uznáva to, čo zistil vo štvrtom kroku. Informácie odovzdá ďalej svojmu „sponzorovi“ a tým toto morálne sebaskúmanie mení na konkrétnu realitu. Hanbu za to, čo spôsobil, nahrádza pocit zodpovednosti. Od bezmocnosti sa posúva k sile
a začiatku pokory a vďačnosti.

6. V šiestom kroku je prístupný tomu, aby Boh/Vyššia sila odstránil všetky jeho charakterové chyby.

Prijíma, že jeho chyby a nedostatok integrity nepredstavujú to, kto skutočne je a je ochotný tieto sklony opustiť. Či už tie chyby z minulosti, ktoré sú výsledkom inventúry alebo aj tie, ktoré sa v budúcnosti znova objavia – lebo je úplne isté, že nastanú.
Týmto hľadá inšpiráciu a podporu pre svoj vlastný pocit Vyššej sily, nech ju už chápe akokoľvek.

7. V siedmom kroku pokorne požiada Boha/Vyššiu silu, aby odstránil jeho nedostatky.

Tieto nedostatky predstavujú všetko, v čom nie je dobrý, či dokonca stráca zo zreteľa vlastný potenciál. Preto, keď sa vzdáva krátkodobých odmien plynúcich zo závislého správania, volí si obrovské obohatenie toho, kým je. Namiesto pýchy, tej zúfalej grandióznosti ega, nastupuje pokora.

8. V ôsmom kroku spíše alkoholik zoznam všetkých ľudí, ktorým ublížil a je ochotný to napraviť.

Je pripravený akceptovať zodpovednosť za každý spáchaný hriech či opomenutia, ktorých sa dopustil na ľuďoch vo svojom živote. Nekoná tak z pocitu hanby, ale z túžby vo vlastný rast a pokoj v duši. Pripraví si ako, kedy a voči komu chce vykonať nápravu.
Je takisto pripravený prijať aj to, že niektorí ľudia sa s ním nebudú chcieť rozprávať, pretože im veľmi ublížil. Zoznam náprav je však o vlastnej očiste a hľadaní vlastného pokoja bez ohľadu na (ne)prijatie od iných.

9. Deviaty krok slúži na realizáciu náprav vo všetkých prípadoch, v ktorých to bolo možné, okrem prípadov, kedy by táto náprava mohla iným ublížiť.

Jeho cieľom nie je, aby sa cítil alebo vyzeral dobre, ale aby napravil to, čo sa dá. Pri niektorých ľuďoch, ktorým ublížil, ho tento krok povedie
k odkomunikovaniu plnej zodpovednosti a ľútosti.

10. V desiatom kroku pokračuje vo svojej osobnej inventúre a keď urobil chybu, hneď sa k nej prizná.

Ľudská bytosť je väčšinou veľmi ďaleko od správania a interakcií svätcov, a preto si môže dovoliť skončiť proces morálnej sebainventúry iba vtedy, keď sa skončí jej pozemská púť. Dovtedy musí pokračovať deň za dňom.

11. V jedenástom kroku alkoholik pomocou meditácie a modlitby k Bohu/Vyššej sile ako ju on sám chápe, prosí o to, aby spoznal jeho vôľu a mal silu ju uskutočniť.

Toto nie je požiadavka vzdať sa, podvoliť sa, ale návrh cesty k oslobodeniu sa.
Ľudský život stojí na štyroch pilieroch: fyzické zdravie, emocionálna integrácia, intelektuálne uvedomenie a duchovná prax.
Na toto posledné neexistuje žiadny návod. Ak sa modlíme, nemalo by to byť pre egoistické odmeny a benefity, ale pre silu kráčať, kam nás vedie Vyššia sila.

12. Dvanásty krok má veľký význam v ďalšom uzdravovaní sa alkoholika.

Tu po duchovnej zmene, ktorou alkoholik prešiel, odovzdáva svoje posolstvo ostatným alkoholikom a snaží sa uplatňovať tieto princípy vo všetkých záležitostiach. Duchovná zmena znamená žiť podľa princípov (bezpodmienečná láska), integrity, pravdy, triezvosti a súcitu.
Možno si to vyžiada podporu a vedenie, ak to bude vhodné a vítané, ale neznamená to obracať niekoho „na svoj obraz“ v mene akéhokoľvek programu, skupiny či viery (Maté, 2023).

Člen AA nikdy nie je sám

Program 12 krokov je schopný nasledovať takmer každý, obvykle s pomocou niekoho, kto už krokmi prešiel – sponzor (mentor). AA nováčika povzbudzujú „Nemusíš tomu rozumieť, ani my možno tomu celkom nerozumieme, ale funguje to. Keď budeš robiť kroky, ktoré ti odporúčame, budeš triezvy a skôr, ako prejdeš polovicu cesty, spoznáš novú kvalitu života...“ Každý nový člen Anonymných Alkoholikov je prínosom pre skupinu, do ktorej príde.
Pripomenie im, že alkohol je mocný, zradný, úskočný a boj s ním je márny. Prísť prvý krát na míting skupiny AA nebýva jednoduché. Spravidla tomu predchádza vnútorná pohnútka niečo so sebou urobiť. Keď naozaj príde závislý na svoj prvý a ďalšie mítingy, spozná ako myšlienky AA pomohli nájsť jeho členom životnú cestu v triezvosti. Každý mal obavy prísť na svoj prvý míting.  Ale tieto obavy sú úplne zbytočné. Čaká tam na nového člena otvorená náruč, úprimnosť, otvorenosť a porozumenie členov AA.
V tradíciách AA sú zakotvené dva zásadné princípy, ktorými je anonymita a otvorenosť k prichádzajúcim.
Všetko, čo je v skupine AA povedané, zostáva iba medzi účastníkmi stretnutia a nevynáša sa von.

Tu a teraz byť triezvy

Dôležitejšie než porozumieť tomu, kde sa závislosť vzala, je to, že existuje spôsob, ako sa z nej uzdraviť. Dôraz na praktické kroky hneď od začiatku odstaví bežné tendencie racionalizovať, radšej premýšľať ako konať a odkladať nový začiatok na zajtra. Tzv. 24-hodinový program: „Dnes nebudem piť, (čo bude zajtra neviem)“, umožní sústredenie všetkých síl do jedného dňa (v prípade potreby do jednej hodiny).

„Tu a teraz“ odpútava pozornosť od nekonštruktívneho zaoberania sa minulosťou a budúcnosťou.

V skutočnosti zajtrajšok nikdy nenastane a každý nový dnešok sa tak pridáva k abstinencii - triezvemu životu (Vojtová, 2006).

Moje stretnutie s AA

Na záver by som chcela ako zdravotník napísať pár slov na základe vlastných skúsenosti. Mala som tú česť zúčastniť sa na mítingoch AA a môžem len povedať, že som bola milo prekvapená a nadšená z ľudí, ktorých som tam videla.

Pred prvou návštevou mítingu som si myslela, že tam budú sedieť zničení ľudia, ktorí nevedia, čo so životom. Hneď po prvom mítingu som pochopila, že som sa mýlila. Sedeli tam ľudia, ktorí rozprávali o svojom živote, svojich problémoch, svojej závislosti, no napriek tomu som z nich cítila silu, vyrovnanosť a odhodlanie žiť iný, triezvy život.
Nikto nikoho nekritizoval, iba počúval a na záver jeho výpovede (zdieľania) mu poďakoval.
Boli tam mladí aj starší členovia, no každý každého rešpektuje a sú si všetci rovnocenní. Aj ten, čo je triezvy týždeň, aj ten čo 10 rokov. Aj sa zasmiali, aj poplakali. Tá súdržnosť a ochota pomáhať jeden druhému, akú som tam videla, ma milo prekvapila, priam nadchla. Keď som ich
počúvala, uvedomila som si, že svojou vierou vo Vyššiu moc žijú spokojný život a možno spokojnejší ako my „nezávislí“. Závislosť (choroba) ich naučila pokore a nepoháňa ich ego ako nás. Robia veci, ktoré ich tešia a je im jedno, kto si čo myslí. Na rozdiel od nás, ktorí mnohokrát robíme veci, s ktorými nesúhlasíme, len aby sme vyzerali v očiach iných dobre.
Učia sa sebaláske, ktorá je podľa môjho názoru veľmi dôležitá pre šťastný a vyrovnaný život. Mám to šťastie aj naďalej spoznávať ľudí, čo prešli 12 krokmi a viem, že sa mám čo od nich učiť.

Ako psychiatrická sestra sa ja a aj moji kolegovia snažíme pomôcť vám závislým v ťažkých začiatkoch pri vašich abstinenčných príznakoch, učíme vás základné informácie o ochorení, poskytujeme teoretické rady, ako zvládať craving, snažíme sa motivovať a ukázať vám pozitívnu stránku triezveho života, edukujeme vás o dôležitosti doliečovacieho procesu a alternatívach, ktoré máte.

Často sa však stretávame s tým, že nám veľmi neveríte, lebo sme pre vás iba „teoretici“. A máte pravdu, máme dostatočné vedomosti o alkoholizme, dokážeme vám vymenovať stovky možností, ako zvládať craving, pomôcť vám vypracovať krízový a havarijný plán pri recidíve, učiť asertívnej komunikácii, ale je pravda, že na vlastnej koži sme nikdy nepocítili abstinenčné príznaky, kedy sa cítite „pod psa, na umretie, na nevydržanie...“ A preto je dôležité navštevovať skupiny anonymných alkoholikov, lebo tam sú stovky presne takých ľudí ako vy, ktorí zažívali to isté ako vy, sú to „praktici“, ktorí vám budú rozumieť a podajú vám pomocnú ruku. Často sa vo svojej práci pri prezentovaní AA stretávam od
vás s názormi, že je to určite sekta, lebo spomínajú len Boha atď. Mýlite sa, členovia veria vo Vyššiu silu a tú môžete chápať ako len vy sami chcete. Pre niekoho je to Boh, pre niekoho je to osud, vesmír...

Nepredstavujte si mítingy ako skupinku ľudí, čo sa v kruhu modlia a čakajú na zázrak, že prestanú piť, lebo to tak nie je. Je to skupinka ľudí, ktorá vás vypočuje a podporí. Ak nechcete počas celého mítingu nič povedať, nemusíte. Skupiny navštevujú aj členovia, ktorí len počúvajú a to im pomáha. Ak vo vašom okolí nie sú živé mítingy, navštevujte online mítingy. Nič za to nedáte, ak raz skúsite. Jeden večer vypnite televízor, zapnite notebook, zoberte do ruky chipsy a počúvajte. Z mítingu sa môžete kedykoľvek odpojiť, nikto vám nič nepovie, lebo to nie je žiadna sekta. Každý člen navštevuje skupiny/mítingy dobrovoľne, lebo chce zmeniť svoj život.
Túži žiť triezvy život. Ako sa hovorí: „Ak neskúsiš, nevieš...“

Na záver chcem doplniť, že nemusíte mať obavy, že sú na mítingoch prítomní zdravotníci, ktorí vás počas liečby „kritizujú“. Aj ja sa zúčastňujem len výnimočne na pozvanie členov, nie je to pravidlom, že je prítomný zdravotník alebo iný účastník, ktorý nie je závislý. My môžeme závislému pomáhať najmä počas liečby, a preto zdieľam názor, že v doliečovacom procese by sa každý jeden závislý mal riadiť programom AA a jeho krokmi.  Pretože terapeutická hodnota jedného závislého pomáhajúceho inému je nenahraditeľná. Ich spoločná cesta je praktická, pretože závislý najlepšie rozumie a pomôže inému závislému.

Záver

AA nie sú všeliekom, nie každého oslovia. Tak ako všade, kde kvalitu ovplyvňuje ľudský faktor, existujú aj skupiny AA, kde prevládajú interpersonálne konflikty, nezdravé vzorce správania, rivalita. Toto riziko je väčšie pri nových skupinách, najmä v krajinách, kde AA nemajú dlhú tradíciu (kam patrí aj Slovensko).
Preto je podstatné, aby sa jednotlivé skupiny od začiatku sústreďovali okolo princípov 12 krokov a 12 tradícii a posilňovali tak pozitívne smerovanie k uzdravovaniu.

Skúsenosti zo sveta ukazujú, že ak sa spoločenstvo AA pridržiava uvedených princípov, skutočne ponúka efektívny spôsob uzdravovania sa zo závislosti od alkoholu.